Kráľ Ubu (Ubu roi) je legendárna divadelná hra francúzskeho dramatika Alfreda Jarryho, ktorá mala svoju premiéru v roku 1896 a okamžite vyvolala škandál. Už prvé slovo hry – neslávne známe „Merdre!“ – šokovalo publikum a otvorilo dvere do úplne nového sveta divadelnej avantgardy. Hra je dnes považovaná za predchodcu absurdného divadla, dadaizmu a surrealizmu, a dodnes fascinuje svojou radikálnosťou, humorom a nemilosrdnou satirou na mocenské štruktúry.
Panovník, ktorý nemá čo robiť na tróne
Ústrednou postavou je Pán Ubu, karikatúra tyrana – smiešny, brutálny, sebecký a nekompetentný. Na podnet svojej manželky sa rozhodne zavraždiť kráľa Poľska a sám nastúpiť na trón, no jeho vláda sa rýchlo mení na paniku, chaos a tyraniu. Ubu sa vymyká akejkoľvek morálke či logike – vládne hlúpo a svojvoľne, čím sa hra stáva univerzálnym podobenstvom o moci a jej zneužívaní.
Hravosť, absurdita a anarchia
Text Jarryho je plný groteskného humoru, jazykových výstrelkov a absurdity. Inscenácie Kráľa Ubu často stavajú na vizuálnej nadsádzke, fyzickom herectve a expresívnej výtvarnosti, čím zdôrazňujú divadelné prostriedky ako také. V mnohých prípadoch ide o divadlo v divadle, kde sa publikum stáva súčasťou hry, či už formou oslovenia alebo interakcie.
Aj keď bol Kráľ Ubu pôvodne myslený ako paródia na Macbetha a karikatúra jedného učiteľa, jeho výpoveď o moci bez zodpovednosti je univerzálna a stále aktuálna.
Čo môžu diváci očakávať?
Kráľ Ubu nie je tradičná historická dráma – je to výstredná, drzá a často fyzicky náročná divadelná jazda, ktorá baví svojou bláznivosťou, no zároveň mrazí svojou výpoveďou. Diváci môžu očakávať nekonvenčné divadlo plné irónie, preháňania a politickej satiry, ktoré ich vytrhne z komfortu a prinúti pozrieť sa na známe témy inak – s humorom, ale aj s kritickým odstupom.
Ak hľadáte predstavenie, ktoré prekračuje zaužívané hranice divadelnej estetiky a zároveň ostáva ostré vo svojom obsahu, Kráľ Ubu je inscenáciou, ktorá vás nenechá chladnými.
