Denník Anny Frankovej je baletné spracovanie slávneho denníka židovského dievčaťa, ktoré sa počas druhej svetovej vojny ukrývalo so svojou rodinou pred nacistami v Amsterdame. Text, ktorý sa stal jedným z najsilnejších svedectiev o holokauste z pohľadu dieťaťa, sa v baletnej podobe mení na tiché, ale naliehavé tanečné rozprávanie o nádeji, strachu, sile a túžbe žiť.
Z literatúry do pohybu
Tanečné spracovanie Denníka Anny Frankovej vzniklo v rôznych inscenačných podobách po celom svete, najznámejšia verzia pochádza od choreografa Bena Stevensona, ktorý balet uviedol už v 90. rokoch. Vytvoril silný pohybový jazyk, ktorým rozpráva Annin príbeh bez slov – iba cez tanec, výraz, telo a emóciu. Významnú rolu zohráva aj hudobná dramaturgia, ktorá často kombinuje súčasnú klasiku s dramatickými kontrastmi, zrkadliacimi vnútorný svet Anny.
Téma, ktorá nezostarne
Príbeh Anny Frankovej je príbehom dospievania v extrémnych podmienkach, ale aj príbehom všetkých nevypočutých hlasov, ktoré história umlčala. Balet prenáša na javisko kontrast medzi detskou nevinnosťou a brutálnou realitou, medzi svetom fantázie a každodenným strachom. Práve cez tanečný jazyk sa darí ukázať jemnosť, krehkosť i silu, ktorú Annin príbeh nesie.
Čo môžu diváci očakávať?
Predstavenie Denník Anny Frankovej nie je len tanečnou rekonstrukciou známeho príbehu. Je to umelecká výpoveď o ľudskosti, odvete voči zlu a o nezlomnej túžbe po slobode. Diváci môžu očakávať emocionálne silné predstavenie s komornou atmosférou, precíznou choreografiou a vizuálnym minimalizmom, ktorý umocňuje silu výpovede.
Tanečníci prostredníctvom pohybu vyjadrujú strach, lásku, úzkosť, ale aj nádej, ktorá ani v tých najtemnejších chvíľach nezhasína. Balet zároveň slúži ako umelecká forma pripomínania tragédií dejín – nie poučkou, ale zážitkom, ktorý zostáva.
